Myslíte si, že navigácia má pozitívny vplyv na náš život?

Kedysi som bol v mapách boh. Dnes, stratený v slepej uličke, radšej zasypem palubnú dosku nadávkami a ublížim pästiam, než aby som sa pozrel späť.

Zaviedla ma totiž tam, kde som nechcel byť, nie tam, kde som mal byť hneď. Zlyhala niekde medzi Lužnou a Štvrtkom. Napokon som s ťažkosťami a tvárou červenou od zlosti, vypadol niekde vo Vrakuni.

 Prestali sme sa orientovať v mapách... 

Prestali sme sa orientovať v mapách... 

Prestali sme sa orientovať v mapách - a čo je horšie - popamäti. A tá, keď je bez cviku, čarbe záveť. Nie píše, robí akési machule. Aj navigačka bez prúdu je ako nevesta bez ženícha. Problém tkvie v tom, že sa nechávame navigovať hlasom, ktorý trepe nezmysly. Spoliehame sa, že to, čo funguje, funguje stopercentne. Tiež, že nám povedia, čo máme kúpiť. Či našim najmilším. Podlizujú sa nášmu egu vypúšťaním nezmyselným táranín o kvalite, ktorá však nebola vytvorená pre ľudí, ale pre predaj! A to si zapamätajte! Funguje napríklad človek stopercentne?

Prestali sme sa orientovať v mapách a mapovať si svoje najbližšie okolie. Často počuť odpoveď: ja som síce odtiaľto, ale takú ulicu nepoznám.

Prestali sme sa orientovať v mapách a stratili sme smer. Poslušne čakáme, kým niekto zavelí na východ. Alebo opačne.

 Nikto nemá patent na správnu cestu. Je len nádej. 

Nikto nemá patent na správnu cestu. Je len nádej. 

Akýsi hlas nás naučil poslúchať. Prispôsobiť sa, spohodlnieť. Chceme autá, automaty. Bez námahy, bez lopoty. Bez šoféra, bez človeka? Zodpovednosť sa vykorení a my sa budeme len prizerať? Sme ovce, aby nás vozili z miesta na miesto? Apatickí. A je nám to jedno. Pôjdeme do vojny, lebo nie sme schopní povedať nie. Dávame ruky preč. Od seba. Od života. Od nádeje, ktorá sa nám ponúka. Sme vyčerpaní nudou!

 Stratení v kvapkách života... 

Stratení v kvapkách života... 

Zmena je jednoduchá. Stačí prestať počúvať ten verklik a ísť si za svojím a svojou cestou! Odložme navigácie! Vráťme sa na chvíľu k mapám! Spoznávajme život ako chceme my, nie tak, ako nám ho predkladá strinka vyrobená inými ľuďmi, aby sme ju neustále dotovali, aby nám napokon v kritickej situácii aj tak nepomohla. Nestraťme svoju cestu! Každý máme predsa vlastnú! Odparkujme.

 Na chvíľu... 

Na chvíľu... 

Čakám. Na navigáciu. Navigácia čaká tiež. Kam nás to povedie, keď už vieme, že nemáme veriť nikomu...?

 (. ...Žiadne riešenie nie je zadarmo...  .)

(. ...Žiadne riešenie nie je zadarmo...  .)

(.MámeVoku.)

mamevoku @VokuSk

www.trieskavoku.sk/blog