O zamyslení sa na roli

... neodborná manifestácia o neschopnosti úniku ni pomoci druhu svojmu ...

za bieleho dňa

dve pánbožkove kravičky

takto skúmali plaholčiacich sa Oravcov

na tohtoročnej úrode tradičného domova

i konštatovali 

(dívajúc sa proti pohybu zeme)

 

že ľud zvláštnym zdá sa, keď 

skúma vlasmi tieň svojich mravov

 

na omietkach krásy rodnej zeme

povädli váhou ťažkého stroja 

a mechaniky ľudských rúk

pýchy bežných dní každého človeka

 Pred zamyslením... 

Pred zamyslením... 

i ďalej konštatovali 

(trúfiac si pripomenúť), že

zem ponúka viac než kôpka hnoja

(že horiace lupene ambícií nezhliadnu biedu hnijúcej záhaľky vlastného roja)

že druhom druh vtedy šťastným stane sa

- keď údom či hlavou vnorí sa a vycíti - keď pohltí zvraty rôznosveta - toho ďalej -

chtiac vymaniť kožu tváre svojej z vplyvu publika,

čo hádže perly sviniam 

cyklus napreduje tempom srdca 

– veď osudu neublížiš - povedať sa núka

a tie krásy? - pripomenuli (... tie kravy predsa)

že keď vpadneš do rán publika

(vždy na vlastné vstaneš!)

snovo vždy k cieľu snahou

slávnou napreduj a vedz,

že nebudeš - sa nikdy cítiť stratený -

sťa slimák so zlomenou nohou

hľadiac naspod gumy z traktora...

 Po zamyslení...

Po zamyslení...

tak utekaj, starec!

a nezatváraj dvere do dvora!

Už idú!

 V zamyslení... 

V zamyslení... 

(.MámeVoku.)

mamevoku @VokuSk

www.trieskavoku.sk/blog